novy-trend-penzisti-prenajimaju-byty

Nový trend: Penzisti prenajímajú byty a idú do domovov pre seniorov

Byť starý a chorý je zlá kombinácia. Penzie, ktoré berú naši dôchodcovia, nestačia však na pokrytie nákladov v domovoch sociálnych služieb.

Niektorí seniori majú šťastie, ak sa dostanú do zariadení, kde z väčšej časti prispieva štát, iným pomáhajú deti. Našli sme však aj takých, ktorí sa rozhodli žiť v sociálnom zariadení a dokážu si finančne pomôcť. Novým trendom v Bratislave je to, že penzisti prenajímajú svoje byty a odchádzajú žiť do domovov pre seniorov, kde je o nich dobre postarané.

Pani Milena (77) žije v Centre sociálnych služieb Náruč záchrany v bratislavskej Dúbravke už viac ako tri roky. „Mám síce zdravotné problémy, ale pomocou paličky ešte chodím,“ hovorí pani, ktorej v minulosti operovali chrbticu. Keďže jej lekári zakázali chodiť po schodoch a pani Milena bývala v dvojizbovom byte na treťom poschodí bez výťahu, musela situáciu riešiť. Dcéra aj syn sa chceli o ňu postarať, ale...

„Aj oni musia zarábať na svoj dôchodok. Ja to beriem s rozumom. Celý deň sú v práci a ja by som bola doma sama. Tu v Náruči záchrany sa vždy niečo deje, mám všetko, ešte aj zdravotnú starostlivosť,“ pochvaľuje si pani Milena. „Deti chodia za mnou, ja chodím k nim, telefonujeme si. Nechcela som byť nikomu na ťarchu a neľutujem svoje rozhodnutie,“ tvrdí presvedčivo dôchodkyňa.

Pani Milena po celý život pracovala ako úradníčka, a tak ani dôchodok nemá vysoký. „Isteže, 822 eur, ktoré tu zaplatím, je veľa peňazí pre väčšinu dôchodcov, ale aj byt a náklady s ním spojené ma niečo stáli. A tu je o mňa postarané od A po Z. Donesú mi päťkrát denne stravu, ovocie, je tu čisto, ticho, záhrada...,“ vraví. Na to, aby si pani Milena mohla finančne dovoliť bývať v takomto neštátnom zariadení ako samoplatca, dala svoj byt do prenájmu a zisk priložila k dôchodku. Vyriešila tak svoju starobu a zároveň uchovala majetok pre deti.

Podobne ako ona je na tom aj svižný pán Andrej (90), ktorý žije v tom istom zariadení. „Po tom, ako mi pred rokom zomrela manželka, som sa rozhodol, že dožijem práve tu. Čo budem robiť sám? Tu som spokojný,“ vraví. Jeho syn žije s rodinou v Prahe a dcéra zasa vo Viedni. Aj on má dvojizbový byt, ale nie je odkázaný na to, aby ho prenajímal. „Prespávajú v ňom deti, keď prídu za mnou na návštevu, alebo tam aj ja strávim niekoľko dní,“ dodáva.

Na otázku, či mu nie je ľúto, že skončil v domove sociálnych služieb, hovorí: „Rozprávali sme sa o tom s deťmi, ale ja som vylúčil možnosť ísť bývať k nim. Mám totiž vývod a to nie je príjemné,“ priznáva. „Viete, nič mi tu nechýba. Prídu sem za mnou deti aj kamaráti. Necítim sa opustený,“ hovorí. „Dôchodok mám 723 eur, tu zaplatím 700. Nájom za byt, telefón, auto, to už platím z rezervy,“ usmieva sa dôchodca. „Od detí peniaze nepýtam. Keby som bol v núdzi, byt prenajmem,“ uzatvára docent, ktorý pracoval až do svojich 85 rokov.

Centrum Náruč záchrany je prevádzkou, ktorú zriadilo o. z. Šanca pre nechcených, ktoré je neziskovou organizáciou. „Žijú tu tri generácie - seniori, opustené matky a ich deti, čo sa ukázalo ako správna kombinácia, pretože takéto spolužitie má pozitívnz ohlas na psychiku seniorov. Financovanie je rozdelené tak, že časť si platí senior a časť dopláca vyšší územný celok (VÚC). Aby sme peniaze mohli čerpať, patríme k neverejným poskytovateľom sociálnej služby s licenciou, čo znamená, že akýkoľvek zisk musíme premeniť na zlepšenie služby pre klientov,“ hovorí riaditeľka zariadenia Anna Ghannamová.

Klient v dvojlôžkovej izbe si mesačne zaplatí 520 €. V tom sú zahrnuté ubytovanie (230 €), 5- krát denne strava (140 €), upratovanie, údržba bielizne a šatstva (150 €). Dotácia Bratislavského samosprávneho kraja je najviac 310,99 € pri VI. stupni odkázanosti, čo je úplne bezvládny človek. Príspevok na prevádzku na klienta je v priemere 154,79 €. Samoplatca si v dvojlôžkovej izbe zaplatí za rovnaké služby až 990 €.

Koľko stoja domovy v krajských mestách

Bratislava

V priemere 260 až 300 eur podľa príjmu a objednaných služieb (napr. celodenná strava, zaopatrenie - pranie, nákupy a pod.). Ak má senior nižší príjem, je na hranici životného minima, tak mu mesto refunduje náklady spojené s jeho umiestnením v domove. Takýchto klientov je približne 40 a v mestských zariadeniach (spolu ich je 7) je spolu 1 045 klientov (zariadenia pre seniorov) a 80 v zariadení opatrovateľskej služby.

Banská Bystrica

V zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Banská Bystrica sú dve zariadenia typu zariadenie pre seniorov. Pre úhradu klienta je rozhodujúci stupeň odkázanosti na sociálnu službu a pohybuje sa od 254 € do 434 €. V mesačnej úhrade sú zahrnuté ubytovanie, celodenné stravovanie, ošetrovateľská starostlivosť, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne. Úhrada súvisí s veľkosťou obytnej jednotky a s tým, či ju užíva klient sám.

Trnava

Ceny sa pohybujú od 295 do 310 € v závislosti od stravy klientov.

Prešov

Úhrada za poskytovanie sociálnej služby závisí od veľkosti podlahovej plochy obytnej miestnosti, výšky stravnej jednotky a stupňa odkázanosti, do ktorého je prijímateľ zaradený. Priemerné úhrady za poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre seniorov v Prešove sú vo výške 320 € na mesiac.

Košice

V mestskom zariadení sociálnych služieb dôchodcovia platia v závislosti od rozsahu poskytovaných služieb od 210,20 € do 278,60 € na mesiac.

Nitra

Mesto Nitra je zriaďovateľom Zariadenia pre seniorov ZOBOR na Jánskeho ulici. Priemerná platba je stanovená na 350 € na mesiac. Platba závisí od typu izby, stupňa odkázanosti, druhu stravy a ostatných objednaných služieb.

Trenčín

Platby za pobyt v Zariadení pre seniorov, Lavičkova 10, 911 01 Trenčín sú za jednoizbový byt (29 m²) 147,81 €, za dvojizbový (40 m²) 198,30 €. Poplatok za obed je 2,04 €.

Žilina

Poplatky za pobyt v zariadeniach pre seniorov určuje zriaďovateľ, v tomto prípade VÚC Žilina.

Zdroj: cas.sk

soc-dem-kontexty-byvania

Sociálno-demografické kontexty bývania seniorov na Slovensku

Spôsoby bývania seniorov na Slovensku sú výslednicou množstva rozličných sociálno-demografických faktorov i rôznych iných činiteľov. V prvom rade ide o tzv. demografické starnutie populácie. Ako vyplýva z tabuľky č. 1, slovenská spoločnosť pomerne rýchlo starne, keďže v roku 1989 predstavoval priemerný vek občanov Slovenska o niečo viac ako 33 rokov, v roku 1999 to bolo takmer 36 rokov, v roku 2009 o niečo viac ako 38 rokov a v roku 2019 už dokonca 41 rokov. Iným indikátorom, ktorý takisto presvedčivo potvrdzuje opísaný trend, je index starnutia, vyjadrujúci počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov na 100 obyvateľov vo veku od 0 do 14 rokov. Hodnota tohto ukazovateľa na Slovensku vzrástla od roku 1989 pomerne dramaticky – z 40,34 na súčasných 104,80. Inými slovami, v rámci slovenskej spoločnosti ubúda podiel osôb v predproduktívnom veku (detí a mládeže), zatiaľ čo podiel osôb v postproduktívnom veku sa dynamicky zvyšuje.

Tabuľka č. 1 Priemerný vek a index starnutia

tabulka-1


Tabuľka č. 2 podáva prehľad o počte ľudí nad 65 rokov podľa pohlavia v krajoch SR. Z údajov vyplýva, že štruktúra seniorov je v rámci krajov SR veľmi podobná, keď celkovo naprieč Slovenskou republikou platí vzorec, že žien vo vekovej kategórii od 65 do 74 rokov i vo vekovej kategórii nad 75 rokov je viac ako mužov v týchto vekových kategóriách. Práve táto tabuľka tak vysvetľuje, prečo na Slovensku žije viac senioriek ako seniorov. Zároveň možno konštatovať, že v počte týchto osôb nie sú na úrovni krajov príliš výrazné rozdiely. S prihliadnutím na predchádzajúcu tabuľku tak možno konštatovať, že demograficky starne celé Slovensko, pričom vo všetkých krajoch SR muži zomierajú skôr ako ženy, ktoré preto tvoria vyšší podiel kategórie vdovcov ako muži.

Práve vývoju počtu ovdovených osôb je venovaná tabuľka č. 3. Možno povedať, že údaje poukazujú na nárast množstva vdovcov v takmer všetkých vekových kategóriách, pričom najmarkantnejší rast vykazuje kategória ľudí starších ako 85 rokov (už vieme, že ide predovšetkým o ženy). Nateraz platí, že takéto osoby bývajú väčšinou osamote alebo so svojimi deťmi, ktoré spravidla už tiež majú svoje rodiny.

Z prezentovaných štatistických dát vyplýva, že slovenská spoločnosť starne a pribúda v nej seniorov, spomedzi ktorých tvoria naprieč celým územím SR väčšinu ženy a keďže na Slovensku skôr zomierajú muži, sú to práve ženy, ktoré často zostávajú ovdovené žiť vo svojej domácnosti osamotené. Osobitne to platí pre osoby žijúce v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, ktoré sa spomedzi všetkých samosprávnych krajov na Slovensku vyznačujú najvyššou mierou úbytku obyvateľstva v dôsledku sťahovania sa – predovšetkým za prácou. Tieto dva kraje sú taktiež charakteristické najvyššou mierou rizika (príjmovej) chudoby (ŠÚ SR 2018) a spolu s Košickým krajom takisto i najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti, keďže z doposiaľ najaktuálnejších dát (február 2021) vyplýva, že práve v týchto troch krajoch bolo bez platenej práce viac ako 10 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (tabuľka č. 4).[1] Tí sa musia v dôsledku straty zamestnania spravidla sťahovať do iných regiónov, pričom v súvislosti so starostlivosťou o starkú, bývajúcu osamote v rodnom dome v relatívne chudobnej lokalite vyvstávajú nové a nové otázky.

Tabuľka č. 2 Počet osôb vo vekových kategóriách od 65 do 74 r. a nad 75 r. podľa kraja a pohlavia (v N)

tabulka-2

Zdroj: Slovstat

Tabuľka č. 3 Vývoj počtu ovdovených osôb podľa vekových kategórií (v N)

tabulka-3

Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka č. 4 Nezamestnanosť k februáru 2021 podľa krajov (v %)

tabulka-4

Zdroj: ÚPSVaR

(PhDr. Marián Bača; PhDr. Mgr. Roman Kollár, PhD.)

logo-iab-white
Fakturačné údaje

IČO: 53241461
SK70 1100 0000 0029 4408 9603

Napíšte nám

iab@institutab.sk

Zavolajte nám

+421 907 994 126

© 2021 Inštitút aktívneho bývania